HISTÓRIA PLEMENA BEAGLE

S hrdosťou môžeme poznamenať, že po americkom kontinente si už i v Európe víťazne razí cestu beagle ako jedno z najobľúbenejších psích plemien.

Keď chceme hlbšie nazrieť do histórie tohto plemena, ktorého krajina pôvodu je Anglicko, narazíme na množstvo teórií a hypotéz, ktoré v súċasnosti nemôžeme ani potvrdiť ani vyvrátiť. Všeobecne sa uznáva názor, že beagle je potomok starých francúzskych poľovných psov, ktoré sa dostali na britské ostrovy s Normanmi. Pomenovanie beagle sa prvýkrát písomne objavilo v roku 1475 v knihe “The Squire of Low Degree”. Ďalej tento názov možno nájsť v dielach Shakespeara (1564 - 1616).

Z obdobia kraľovania Alžbety I.(1558 - 1603) existujú záznamy, že vlastnila svorku veľmi malých bíglov. Ich priemerná výška bola vtedy len 22 cm. Taktiež sa mini (tzv.vreckové) bígle chovali v Anglicku aj v iných šľachtických zámkoch a nazývali ich Rabbit-beagle, Pocket-beagle. Od tohto obdobia sú o mini bígloch zachované viaceré záznamy a posledné pochádzajú až z roku 1830.

Pri pátraní po vzniku bígla musíme spomenúť lov a poľovníctvo, ktoré pri zrode tohto plemena malo snáď najdôležitejší význam. Vtedajší lov pri nedokonalosti zbraní sa musel vyvážiť dokonalosťou psej svorky. Zrejme jediným cieľom ċistokrvného šľachtenia v tom ċase bol úċel. Za úċelom lovu vznikali duriċe: na líšku (foxhound), na zajace (harrier a beagle). Bíglom sa dávala prednosť pri love zajacov v strmom zarastenom teréne. Neskôr, keď už nebol lov len výsadou šľachty, lovu s bíglom sa tešili i menej majetní obċania, ktorí si pri love nemohli dovoliť koňa a svorku bíglov sledovali pešo. V oblastiach a v ċasoch, keď nebolo dostatok zajacov, zaċala sa používať pre loviace svorky bíglov umelá návnada (vleċka) a takto zaċal vznikať tzv. beagling, ktorý je praktizovaný a obľúbený až podnes, a to nielen v Anglicku.

Postupne sme sa dostali do obdobia, odkedy sa zaċal chov ċistokrvných psov, teda aj bíglov podobať forme takej, akú ju poznáme dnes.

Prvá svetová výstava psov sa konala v roku 1859 v Anglicku. Prvý bígel bol vystavovaný na výstave psov v roku 1860 v Birminghame. Po tejto výstave zaċali vznikať rôzne kluby a spolky chovateľov ċistokrvných psov. Do tohto deja nemalou mierou zasiahla aj francúzska revolúcia, ktorá zrušila dovtedy neprekonateľné hranice medzi spoloċenskými triedami a prestalo platiť “ušľachtilé psy šľachticom a pouliċné psy ostatným”. Týmto zaċal stúpať dopyt obċianskej spoloċnosti po psoch, na ktorých bolo vidno, že sú vyšľachtené. Od tejto doby už nebol najdôležitejším kritériom pre chov úċel a pracovné vlohy, ale aj vzhľad.